Liečenie ako cesta duše
Uvažujem o liečení. Prečo sa mu vyhýbame a prečo sa zaň často dokonca hanbíme. Ako deti prídeme k zraneniam, ktoré nemáme šancu ovplyvniť a jediná cesta k nim, je cesta späť. Návrat do toho bodu, kde sa stali a prepis tejto skúsenosti tým, že dnes sa o nás postará naša vnútorná matka tým, že bude k nám láskavá a vnímavá.
Je to úplne relevantný, krásny postup. A my miesto toho často sa radšej tvárime, že sme v pohode. Že ak je niekto, to nemá veci vyriešené, je to hocikto, len my nie. Hanbíme sa za témy, ktoré v sebe nesieme a dokonca často chceme ponížiť alebo uraziť druhých tým, im vyčítame ich slabosti a zranenia.
V skutočnosti však sú naše zranenia vždy cesta k našej sile. A mnohokrát jediná cesta k tej najväčšej sile, ktorá čaká, kým liečením starej bolesti budeme pripravení túto silu uchopiť a žiť ju plne.
Koľkokrát sa bojíme aj sami pred sebou priznať, že sa cítime slabé, nehodné, ustráchané, žiarlivé, kontrolujúce… Ale, kým to neurobíme, tak práve táto časť nás bude o našom život rozhodovať.
A tak, dnes buďme k sebe láskavé a len si povedzme: Vidím ťa. Viem, že si tu. So mnou. Si mnou. A dnes ťa nebudem odtláčať, ale prvýkrát si ťa priláskam, aby si cítila, že si ľúbená.
Ktorá časť teba takto túži po tvojej pozornosti milá? A akú formu liečenia si dnes dopraješ – krásnu hudbu, rozhovor, nehu, láskavosť? Čo to bude pre teba?
Ja ti posielam tip na krásnu pieseň Healing, nájdeš ju TU>>
Krásnu nedeľu ❤️
Mirka