Woman365 – 21. november

Milujem vnímať slová. Slovo je moje umenie. Je mojim darom a čím som staršia, tým viac sa do tohto daru zamilovávam. Niekedy mám obdobia, keď skúmam slová. A v poslednej dobe si uvedomujem, ako často hovoríme slovo PREPÁČ.

Všimla si si to – chvíľku meškáme – prepáč, som hrozná. Niekoho o niečo žiadame – prepáč, že otravujem. Niekomu nemôžeme vyhovieť – prepáč, že ti nepomôžem. Niekedy mi to príde, že už sa ospravedlňujeme aj za to, že sme. Alebo minimálne za to, že sme ženy 😉. Vyjadriť snahu o spojenie mi dáva zmysel. Ale ak to nie je možné, nie je nutné hovoriť prepáč – lebo toto slovo v sebe nesie náboj toho, že sme zlyhali, alebo ublížili.

Tak skúsme to dnes takto:

Miesto prepáč, že meškám – Ďakujem ti za trpezlivosť. Miesto prepáč, že otravujem – Ďakujem za tvoju pomoc. Miesto prepáč, nepôjde to – napríklad – mám toho veľa, ale budúci týždeň sa s tebou rada spojím…

To sú príklady. Neospravedlňujme sa. Nerobíme nič zlé, ak nie sme nonstop k dispozícii. Vďačnosť a spojenie sú cesta.

Ako to máš ty, milá, ospravedlňuješ sa za seba často?

Ako to máš a tvoj príbeh môžeš so mnou, v bezpečnom kruhu ďalších pár (cca 14) žien, pozdieľať na seminári VIANOČNÝ KRUH ZDIEĽANIA – posvätný storytelling. Si vítaná ❤️

S láskou
Mirka