Je to ona. Tá, ktorá si pamätá. ČARODEJKA. Jej bunky nesú záznam z čias, keď všetko bolo posvätné. Keď telo ženy bolo portálom zrodu mágie života. Keď jej myšlienka tvorila lásku a krásu. Keď jej srdce liečilo zranenia duše. Keď jej ruky premieňali hmotu na duchom pobozkané diela. Je to tá, ktorá vie, že táto doba je dnes. A my sa do nej vraciame.

Spomíname si na naše prepojenie so Zemou, Oheň vášne v nás opäť tancuje, Vodou zmývame ťažobu a láskame dušu, cez element Vzduchu naša myseľ vízie nového krásneho sveta tvorí. Sme to my, ktoré bytostiam bylín načúvame, silu kameňov cítime, láskavosť dotyku užívame ako medicínu. Sme to my, ktorých lono vo svojej temnote nesie potenciál zrodu všetkého, čo životom je. Sme to my, ktoré tancujú tanec rozkoše, s Lunou spievame, Slnko v nás aktivuje oheň odvahy a rozhodnosti. Sme to my, ktoré kruhy posvätného ženstva žijeme a navraciame sa k zdravému sesterstvu, pretože, keď sa ženy modlia, celý svet ozdravie. Sme to my, ktoré mágiu ženy v sebe nesieme a lásku ňou tvoríme, život čarujeme. Som ňou ja. Si ňou TY. A tak... Pozývame vás... Do magického priestoru, v ktorom naša vnútorná čarodejka ožíva...