Celý život bola iná…
Celý život v sebe niesla niečo, čo nezapadalo do hraníc „normálnej, obyčajnej, bežnej“ ženy…
Hovorila príliš nahlas, keď ostatných premkol strach a stíchli, i keď v ich očiach videla túžbu kričať.
Robila príliš nebezpečné veci, často kráčala na hranici nebezpečenstva prehry či totálnej porážky. A zvyčajne nepočúvala rady iných, potrebovala skúsenosť, aby rástla :).
Málokedy si robila dlhodobé plány. Úprimne, nerobila ich nikdy. Nemala rada banky a ich nápady so sporením na 50 rokov. Nebola ani fanúšičkou poistení pred všetkými možnými živlami. Žila viac tu a teraz, a tak jej priestor na plánovanie príliš neostával. Verila, že ak bude životu dôverovať, starať sa o svoju dušu a telo, vesmír sa postará o jej ochranu. ❤
Dokázala opustiť svoj svet plný istôt a pohodlia. Netušila, kam ju jej cesta zavedie. Zmenila celý život, odovzdala sa svojej vášni a začala tvoriť, čo milovala. Varovali ju, že môže prísť o všetko. Ak by však ostala, prišla by o svoju dušu.
Čelila jednému z najväčších rizík života. Napriek tomu, že jej radili, aby to neurobila, kvôli bolesti, sklamaniu, strate, ktorá jej hrozia – rozhodla sa veriť láske. Rozhodla sa otvoriť svoje srdce a vychutnávala si nebezpečenstvo zlomeného srdca. Pretože vedela, že iba takto môže žiť skutočne naplno.
Odvážila sa dokonca povedať mužovi „Milujem ťa.“ Nečakala na jeho gestá, netúžila hrať hru „odtiahni sa – pritiahne sa“, nepotrebovala jeho dôkazy lásky. Hovorila, čo jej srdce šepkalo. A cítila pri tom slobodu, ako nikdy predtým.
Celý život vyčnievala z radu. Bola iná. A možno boli chvíle, kedy by sa radšej skryla do davu, medzi ostatných, aby svoju odlišnosť zamaskovala. No vždy, keď to skúsila, zomierala. Mizla. Strácala svoju identitu. Jej duša kričala, jej srdce prestávalo biť. A tak miesto toho, aby túto odlišnosť brala ako záťaž, začala ju milovať. A v tej chvíli pochopila, že nie je iná – je výnimočná 🙂
Niektorí hovorili, že je čudná, divoká, nespútaná, bláznivá. Niekedy bola nepohodlná a nie každý zniesol temperament prúdiaci v jej žilách. Bola však pravdivá, bola sama sebou. A toto bol pocit, pre ktorý žila :).
Niekedy mala pocit, že v nej žije niekoľko žien. Dlho sa snažila stotožniť s jednou z nich, až kým nepochopila, že je všetko a všetko je v nej.
Bola stále malým dievčatkom, ktoré snívalo… O veciach neskutočne skutočných. O láske, ktorá hory prenášala. O zvieratách a stromoch, ktoré rozprávali. O Lune a Slnku, ktoré žili. Snívala o láske a slobode. A kdesi hlboko vo vnútri cítila, že tie sny sú skutočné. Možno bola snílek, no v skutočnosti nespala – len dovolila svoje duši vidieť svet jej očami.
A boli chvíle, keď v nej ožila princezná. Túžila odovzdať svoje obavy a strachy niekomu, kto sa o ňu postará. Aspoň na chvíľu, odovzdať všetko, aby nemusela niesť svoj život sama.
Kráľovná v nej ju nenechala dlho plávať v pocite bezmocnosti. Zobudila v sebe silu. Prestala sa drakov báť, stala sa ich spojencom, priateľkou. Prijala svoje tiene, objala svoju minulosť. Nehrala hry, nepotrebovala nikoho na to, aby cítila bezpečie. A tak zdieľala svoj príbeh slobodne, bez tlaku. Milovala spoločnosť blízkej duše, no nechávala ísť vždy, keď cítila, že je naplnené.
A potom prišiel čas, keď skúškou odvahy prechádzala bojovníčka v nej. Pozrela svetu priamo do očí a objala ho jemnosťou. V tej nehe bola sila, ktorá roztápala akýkoľvek pokus zobrať jej slobodu, vyvolať tlak, posúdiť jej príbeh. Poznala hranice, za ktoré mohla vojsť iba ona. Poznala svoj posvätný priestor a rešpektovala ho s úctou ku svojej ceste.
Bola starou dušou, prežila si mnoho príbehov, mnoho životov kráčala po cestách bohyne na našej Gaii. Niesla v sebe veľkňažku i vedmu, milovala ich múdrosť a dovolila svojmu srdcu, nech je jej kompasom.
Bola to žena mnohých odtienkov. Žena dúha, ktorá v nej tvorila nádhernú mandalu jej sna. Žila ho. Vášnivo ľúbila svoj svet. Bola to žena mnohých odtienkov… :).
